Univerzita snov

Autor: Martina Mlynská | 5.3.2013 o 9:23 | (upravené 5.3.2013 o 9:46) Karma článku: 11,20 | Prečítané:  1861x

Keď sa opýtate hociakého mladého Slováka či Slovenky, ktorí mali možnosť užiť si školu v zahraničí, či im zahraničná univerzita dala viac, ako tá na Slovensku, zaručujem vám, že vám každý z nich odpovie áno.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým ako by vôbec mala dobrá univerzita vyzerať? Ja áno. Koniec-koncov mala som na to hodiny strávené na nudných prednáškach, kde profesori tak s obľubou čítali svoje už 3 roky nezmenené slidy a na ešte nudnejších cvičeniach, kde sa moji spolužiaci snažili „predať“ nášmu cvičiacemu ich prezentáciu celú okopírovanú z jeden z prvých desiatich stránok, ktoré vám priateľ Google vyhodí pri zadaní danej témy.

 

Na túto otázku viem odpovedať vďaka mojím 3 vzdelávacím skúsenostiam a vďaka výsledkom prieskumu medzi vysokoškolskými študentmi, ktorí mali možnosť študovať v zahraničí. Mojími 3 spomenutými skúsenosskúsenosťami sú : Fakulta managementu UK v Bratislave, kde sa medzinárodný program a časť vyučovania vo francúzskom jazyku zdali ako dostatočná výzva. Druhou je trojročný vzdelávací program Manageria Leadership Program (www.manageria.org) určený pre top študentov so zameraním na rozvoj ich leadershipu. A poslednou skúsenosťou je skúsenosť zahraničná – program Erazmus na École Supérieure de Commerce et Management vo Francúzsku, ktorú Financial Times zaradil v roku 2012 na 52. miesto naj biznis škôl vo svete. Tieto 3 skúsenosti,  ako aj odpovede študentov na dotazník porovnávajúci zahraničné univerzity s tými slovenskými, mi dovolili vyskladať si obraz o tom, ako vyzerá univerzita, kde študentov aj profesorov baví tráviť čas. Z našich názorov som teda zostrojila školu snov. Dovoľte mi predstaviť vám jej krásy.

udí Krása ľudí

Vysnívaná univerzita je totiž o nich: o profesoroch a ich študentoch. A ešte o milých tetách pri okienku (s dôrazom na slove milých).

Profesori, ako ľudia, ktorí vedia presne, čo robia a robia to sakramentsky dobre. Čo to znamená? Profesor v zahraničí je človek, ktorý si tento titul zaslúžil. Veľmi často to nie je „iba“ akademik, ale človek, ktorý má bohaté skúsenosti s praxou (často bývalý dnes úspešný až veľmi úspešný Alumnus univerzity pracujúci pre firmu, ktorá je aspoň polovicou študentov vnímaná ako „dream job“).  Zahraničný profesor nie je poloboh, ktorý má vždy pravdu, ale niekto, kto študentov berie ako rovnocenných. Len si to predstavte: pri protirečení vám neoznámi s jasným otrávením v hlase, že vaše argumenty nie sú správne, lebo ste iba lenivé a neskúsené mláďa, ale je nimi fascinovaný a dokonca je vám ochotný poslať nejaké články, ktoré sa hlbšie zaoberajú danou problematikou. Po vyučovaní, teda jeho pracovnom čase. A vy si ich aj prečítate. Spolu s ďalšími materiálmi, ktoré od vás profesor vyžaduje naštudovať. Po príchode domov sa vám teda môže neraz stať, že strávite ešte ďalšie 2 až 3 hodiny čítaním podkladov, písaním prác, robením testov. A to všetko v čase, ktorý u nás priemerný vysokoškolák prefláka pri pivku s kamarátmi. Neviem ako vás, ale mňa táto myšlienka fascinuje.

Zahraničný študent je dokonca zvyknutý čítať skriptá a odporúčanú literatúru predtým, ako vôbec prvýkrát zočí svojho profesora na prvej prednáške. A potom na ďalšej a ďalšej a ďalšej, lebo na ne chodí so železnou pravidelnosťou. A s radosťou. Vie totiž, že to, čo sa učí mu naozaj v budúcnosti poslúži, ide viac o proces objavovania a hľadania logiky a súvislostí, ako o tlačení kalerábov do hlavy. Moja osobná skúsenosť je francúzske pracovné právo – profesor od nás vyžadoval, aby sme chápali logiku práva, a ja som si vtedy prvýkrát v mojom živote položila otázku: „Právo je logické?“ Vo všeobecnosti na seba učivo aj nadväzuje a tak sa vám nestane, že máte finančný manažment v 2. a následne vo 4. ročníku (ďalšia osobná skúsenosť). A určite sa nestane, že máte pracovné právo, tentokrát to slovenské, ktoré sa nabiflíte noc pred skúškou za pomoci čarovného nápoja, ktorý vás obdarí krídlami, a ktoré si už o 2 dni nepamätáte, čo je ale v poriadku, lebo ho už nikdy nebude potrebovať. Teda aspoň určite nie pre účely obdržania vysokoškolského diplomu. Čo tam po tom, čo bude potom.

Študenta v zahraničí skrátka škola baví. Má veľa skupinových projektov a prác a tak si vytvára network ľudí, ktorý sa mu raz iste zíde. S týmito ľuďmi sa stretáva aj po večeroch a to nie len na párty. Dokonca sa zavše stane, že strávi svoj piatkový večer v knižnici, aby pohol s projektom, ktorého deň odovzdania sa nezadržateľne blíži. Ako príklad vám uvediem týžden, ktorý som strávila vo Francúzsku simuláciou firmy. Ja a môj tím sme sa stretávali každé ráno o 8:00 a domov som sa vracala o 22:00. Toto študentské nadšenie poskytuje učiteľom a študentom skvelú možnosť. Možnost vytvoriť si jedinečný vzťah založený na intelektuálnej zvedavosti študenta, ktorá je podporovaná výzvami profesora.

To celé je umocnené administratívnym personálom (tety za okienkom), ktorý je ochotný pomôcť, pretože rozvíjanie študentov považuje za svoj primárny cieľ.

· Šk Škola ako miesto, kde sa chcete zdržiavať

Teda žiadna ošarpaná komunistická budova, ale krásny, čistý kampus. Inšpiratívny priestor nabádajúci k prekonávaniu limitov. Miesto, kde chcete ostať aj po skončení vyučovania. A vtedy vám dokonca v kafetérii nalejú aj pivo. Miesto, kde sa nachádza čarovná knižnica, kde by ste chceli stráviť aspoň rok, aby ste sa prelúskali všetkými tými knihami a vedeckými článkami. A kde tento rok stráviť aj môžte a to určite minimálne medzi 9:00 a 23:00 a to dokonca aj cez víkend.

Okrem toho má táto škola priateľský informačný systém, na ktorý chodíte s radosťou a kde je všetko, čo potrebujete vedieť a ešte o trošku viac. Takisto vás podporí vo vašich športových aktivitách, väčšinu z nich dokonca sama organizuje. A ak šport nie je vaša najobľúbenejšia vec pod slnkom, nevadí, máte totiž na výber z mnohých ďalších mimoškolských aktivít. To ale stále nie je všetko: škola spolupracuje s mnohými firmami, aby vám priniesla konferencie, návštevy firiem, kariérne dni a stáže v zahraničí. Povinné. Bola som fascinovaná faktom, že všetci moji noví francúzski spolužiaci strávali od 3 do 9 mesiacov v krajinách ako Japonsko, Malajzia, India, Austrália, Anglicko. Áno, presne tí francúzi, o ktorých sa hovorí, že sú patriotmi až na smrť.

My Slováci o sebe tvrdíme, že sme tvormi šikovnými a pracovitými. Na to, aby sme však boli aj ekonomicky prosperujúcou krajinou, potrebujeme, aby v nás boli tieto 2 vlastnosti rozvíjané v dobrej škole. V takej, ktorá je opísaná vyššie. Dnes sme od tohto stavu ale ďaleko. Možno ďalej, ako by ste si mysleli...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?