1. Pokora po slovensky
Základ receptu je predsa len slovenský, aj keď neviem, či túto vlastnosť ešte stále máme. Predstava baču sediaceho na priedomí, ako ponúka neznámeho zatúlaného cestovateľa kúskom čerstvo upečeného chcela so soľou: fakt, že sa vieme podeliť aj s tým málom, čo máme; že vieme skôr dávať, ako brať. Pokora, to je vás predsa len krásna cnosť, ktorá nám pomáha uvedomiť si miniatúrnosť vlastného ega.
2. Savoir- être a la francaise
Už len samotné slovné spojenie „savoir- être" vám napovie mohutnosť tohto konceptu. Obligátna slovníková definícia by bola schopnosť vhodne sa prispôsobiť okoliu. Pre mňa je to ale oveľa viac, je to veda: je v tom celá tá honosná „francúzskosť". Je to schopnosť jesť 2 hodiny s priateľmi pri víne. Ľahkosť s akou si Francúzi vychutnávajú svoju poobednú kávu s gateau au chocolat (ten veľmi čokoládový koláčik, ktorý sa tak lahodne rozplýva na jazyku) pri dobrej knihe v kaviarni v centre mesta. Je to opojnosť vône vysokého snedého muža, ktorý vás tak ležérne míňa v obleku v akomkoľvek francúzskom meste. Je to krása úsmevu šarmantnej vysokej štíhlej dámy, ktorej štýl by ste nevedeli okopírovať, ani kedy ste veľmi chceli, a pre ktorú make-up neznamená nič iné, ako červený rúž. Je to tá francúzska slávna ľahkosť bytia zahalená do veľmi luxusného balíčka dobrých mravov: muž, pre ktorého je otváranie dverí žene rovnakou samozrejmosťou, ako croissant na raňajky.
3. Talianske slávne dolce far niente
Krása ničnerobenia. Veď hej, poviete si, nič nerobiť, to sa darí celkom dobre aj nám na Slovensku, ale pozor: Taliani tento koncept vypiplali až do nebies. A presne tak si ja predstavujem nebo: výhľad ako v Dolomitoch pri západe slnka pri tých najlepších špagetách, ktoré si zamilujete tak, že si budete želať, aby vám ich chuť ostala na jazyku už navždy. Krása ničnerobenia ako nedeľné vyspávanie (koncept nazvaný mojím bratom spánok grando), neprezlečenie sa z pyžama a dlhé chvíle s knihou a teplým čajom pod dekou. Alebo ako skorý útek z práce na masáž. Dolce far niente môže mať mnoho tvárí. Podstata je ale vždy tá istá: zabudnúť na chvíľu, ktorej dĺžka záleží len na Vás, na to, že sa zem točí a len tak si užívať všetky tie klišé vychutnávky: zjesť veľa čokolády, prechádzať sa v daždi, ísť do lesa. Predsa len musí existovať nejaký dôvod, prečo sú klišé :-).
4. Horúca krv mexičanky
Latinský temperament je pre mňa fascinujúci. Muž, ktorý sa nedá nazvať inak ako pravým a žena, ktorá kráča tak ladne až máte pocit, že sa vznáša. A to celé umocnené ich radosťou zo života, ktorá z nich sála a núti vás tešiť sa s nimi. A ešte k tomu tá mágia ich oboch, ich božská príťažlivosť, erotickosť vyjadrená tangom. Skvelý mix, ktorý si chcem hneď implantovať do žíl. Spolu s ich bezstarostnosťou: veď sa to vyrieši, dobre to dopadne: to my hovorili moji mexickí praitelia vždy keď som začala stresovať kvôli hlúpostiam.
Popravde mi povedzte: nefascinuje vás možnosť namiešať si vlastný výdatný kultúrny guláš? Pridať trochu latinského chilli, indického curry alebo aj toho nášho slovenského badiánu. Veď predsa len kultúra nás definuje do takej miery, že by sme nemali nechať prostredie, do ktorého sme sa narodili, nám ju plne nadiktovať. Dobrý kuchár predsa vezme recept a prispôsobí ho svojej chuti...